Dôveru, ktorú do seba vkladáme, akoby sme v budúcnosti našli. Nájsť si svoju cestu a ísť ňou, je to najlepšie čo môžeme pre seba urobiť.
Viete aká dôležitá je dôvera v samých seba? Čo ak len vďaka zmene nastavenia dokážete prežiť zázraky? Čo ak správnym prístupom k sebe samému dokážete motivovať aj svoje okolie? Čo ak môžete žiť šťastne tu a teraz?
Ako deti sme hrávali rôzne hry a vyzývali sa v rôznych súťažiach. Pocit uznania samého seba bol natoľko žiadaný, že sme vkladali do každej hry veľké úsilie až sa celý svet okolo nás zastavil. Nevnímali sme koľko je hodín alebo či na nás niekto doma čaká, hlad ani iné potreby. Žili sme v tom danom prítomnom okamihu naplno. Avšak každá prehra či neúspech, výčitka či nedôvera v mnohých z nás vytvorili pocit, že sme menejcenný, slabý či horší ako ktokoľvek iný. Autenticita sa vytratila spolu s dôverou v seba samých.
V určitom okamihu života môže prísť deň, keď si človek uvedomí, že nežije svoju prirodzenosť, nieje sám sebou. Aj ja som si jedného dňa v živote povedala, že napriek mojím mnohým neúspechom je moja vnútorná sila väčšia a prekoná moje naučené vzorce správania a myslenia.
Bola som na športovom gymnáziu asi v 3ťom ročníku, keď som sa umárala v mojich neúspechoch v športe, pre ktorý som žila. V hĺbke duše som vedela, že zo mňa nikdy profesionálna volejbalistka nebude. Ale vzdať sa nebolo pre mňa prirodzené. Moje sebavedomie bolo na bode mrazu, no vnútorná túžba uspieť v mojich vlastných očiach, rástla zo dňa na deň. A ako sa hovorí, keď je žiak pripravený, majster prichádza, tak mne prišla do cesty kniha, ktorá ma motivovala vydať zo seba to najlepšie. Trvalo to asi 2-3 týždne a ja som si zo dňa na deň verila viac ako kedykoľvek predtým. Kniha bola natoľko motivačná, že som si založila vlastný zošit a denne som sa povzbudzovala na svojej ceste za úspechom. V tom čase to bola túžba dostať sa do výberu hráčiek, ktoré mali íst na Majstrovstvá sveta stredných škôl. A nielen to. Verila som, že tieto majstrovstvá vyhráme. A nebola som ďaleko od pravdy. Onedlho vyhlásil tréner výber hráčok a ja som bola medzi nimi. Ja, donedávna jedna z najmenej hrajúcich hráčok.
Moja motivácia bola však natoľko silná, že som s prehľadom zvládla celé majstrovstvá bez jediného zaváhania nad sebou samou a mojimi schopnosťami. Pamätám sa na moment, kedy som stála na konci ihriska pripravená na podanie, v plnej zbroji. Prstom som ukázala na hráčku súpera a videla neistotu v jej očiach. Každé takéto podanie bolo pre nich veľmi tažké a my sme si zapisovali bod za bodom. Táto chvíľa je pre mňa motiváciou do dnes. Všetko to úsilie a koncentrácia na moju vnútornú silu sa prejavili a ja som si aj v tých najnapínavejších chvíľach dokázala dôverovať. Domov sme si odniesli bronz a zážitok na celý život, minimálne pre mňa samotnú. Zážitok nie z bronzu, ale zo zázraku, ktorý sa vtedy udial, zo sily ktorú som vtedy v sebe objavila.
Dôveru, ktorú do seba vkladáme, akoby sme v budúcnosti našli. Nájsť si svoju cestu a ísť ňou, je to najlepšie čo môžeme pre seba urobiť.
Ako Fénix, ktorý vstáva z popola, vstaňte aj vy a dokážete aj nemožné. Vtedy si dokážete vážiť samých seba a doprajete si v živote to najlepšie, či už svojmu telu, rodine ale aj vašim vzťahom.
My sme tu pre vás na vašej ceste za zdravým.
